- masaker -

BRATISLAVSKY MASAKER MOTOROVOU PILOU 
aneb pokec o vystoupení StillKnoxu na festivalu NOC ČARODĚJNIC

Naplanovano sme to z pociatku mali celkom dobre, tak abychom boli v 17h v Blave a mohla pocnut zvukofka. Vuz c. 1 (Atlet, Misa a Jirka K.) casovy plan dodrzial a jeste mal rezervu 45 min při cakani v Pruhonicich na pumpe na vuz c. 2 (Dedek, Elda, Zuzana a Manjel). Takze ve 14h pri vyjezde na D1 nam vsetkym bolo jasne, ze sa pri dobrej ceste do Blavy dostanieme trocha neskor, okolo 18h hodiny. Cesta bola prijemna vdaka dostatocnomu mnozstvu plechoviek s pivom pre pasazerov a take nekolko gramov zeleneho tabaku nam cestu znacne ukratilo. Nutno podotknut, ze tymto zposobom si cestu kratili jen Atlet a Manjel. Manjel se ještě po ceste stacil otravit takymi drobnymi hubickami, takze ked sa vypotacal v Blave na pumpe z auta, mal toho plne okuliare. Na Dedka to prislo o pol hodiny neskor, akorat sme nasli klub, v ktorom sa Noc carodejnic mala odehravat. Dalo by sa to nazvat istou nedockavostou, ale co…. dolezite bolo, ze clenove kapely byli stále strizlivy, neb nas cakal velky koncert, na ktory sme sa celkom tesili. Bratislava z auta mi prisla jako jedna velka magistrala a radiala dohromady. Same semafory, ctyrprude komunikacie.. cudovali sme sa v prvem dojme tomu, ze sme nezbadali ziadne putyky.. kam ty ludia chodia vecer ? Po nekolkem vypytavani sa na klub sme ho koniecne nasli. Bolo 18:30, kde sme vstupili vnutri. 
Cakal nas obrovsky sal s obroskym podiom a minisatnickou cca 3x2 m pre vsetkych ucinkujucich. Napchali sme veci do teho priestoru a zacli sa shanat po pive. Nejak bolo predsa domluvene, ze budem mit pivo zdarma. Vedeli sme, ze Lacko organizator se tam nekde pohybuje, ale mal stále telefon u ucha a vyzeral sialene interesovane. Vytiahli sme tedy nekolko slovenskych peniazi a kupili si Zlateho bazanta za 30 Sk. Na klub celkom dobre, jak cena tak i pivo. Toho sme sa bali najviac, ze pivo nebude dobre… ale bolo. Pak sa k nam (tedy asi po hodinke) prihnal Lacko. Během tej hodiny sme sa soznamili s The Dollys, Presovskou divci kapelou. Prisli sme na to, ze ani ony ani my nemame s sebou bicie, coz ale tak bylo dohovorene s Lackom. Pojal som pochybnosti, neboť na podiu taktiez ziadne bicie niestaly. Na to, ze bolo 19:30 a zvukofka jiz mala byt v plnom prudu, to bola jenom taka mala chybka…Po te, co Lacko zjistil, ze bicie nesu, pocnul ich shanat. Po pol hodinovem vyhovarani sa mobilom vitezne oznamil: To je masaker ! Ja poriadam festak a v sedem hodin nemam bicie ! To je masaker ! Ale budu, budu… ! Bicie budu, privezu ich, v devat bude pociatok, to uz je velka pohoda a potom uz to bude celkom parada. Po tehle vete som rezignoval (a zvysok kapely taktiez) na viru v nejake realne realie, a spis jsem se snazil popremyslat, jako to vlastne s organizacijou na Slovensku vlastne chodi a jestli vobec dostanieme nejake peniaze na benzin…vsetko tam plyne tak v pohode, tak jsem se snazil ukliudnit, co to slo. Moc to neislo. Ista pohoda zavladla, kde nahle do satny priniesli pivo, borovicku, vino a dva kyble s nejkym veganskym jiedlom. To nas ani takmer nezujimalo, jako to pivo. Svete, cuduj sa ! Bol to Velkopopovicky kozol, ikdyz vyrabany na Slovaci. Zaciali sme v kliudu popijat, do desiatej hodiny zbyvala vyse hodina, před nami maly hrat The Dollys. Bicie nakoneic priniesli, a dokonce to neboly Amati, ale Tamy s celkom slusnym zvukom. Bicie boly teda vyreriesene, ale chudacky The Dollys nemaly ani komba na gitaru a na basgitaru taktiez nie…Pozicali sme im ich, však sme bratia, nie…Po te chtely ještě predlzovacku, coz znacilo na kabel jack - jack mezi gitarou a aparatom. Po te chtely ještě jeden kabel. To uz sme trocha okomentovali, bolo trocha dusno, ale vychodnarky byly naozaj splachovaci. (Při zavere svej produkcie jim rupla strunka a my ich opet zachranili pozicanim gitary). V 21h sme se nahle dopoculi, ze The Dollys maj rozbity keyboard a nemohou teriaz zacnut. Ha! Na to se nedalo nic povedat. A tak beze spechu sme sa spravili na hranie, aj zvukovku sme urobili. Před 22h sme pocali hrat. Vo velkom tmavom sale sa tisnilo nekolko (odhadom 300) divakov. Nas set bol dobry, ac sme po cas 14 dnov nezkusali, lebo Elda bola v Kanade. Aj aplausom nas odmenovali po kazdej skladbe. Po nas nastupila Iva Bitova. To sme ale spoznali skore. S cim sme neratali, bolo, ze po nasom koncerte, ked sme sa odebrali do satnicky, nas tam cekalo trocha preplnene prostredie - na priestore 2x3 m sa tiesnilo vyse 15 liudi, z nichž nektori boly z The Dollys, nektori zo skupiny fireshow, nektori od Ivy Bitovej… celkom husty vydychany vzduch a hlavne ich tempo piti panakov som z razu ještě nikdy nepozeral. Rostenky si nalivaly decaky borovicky a klopily to do seba ako Marsal Malinovskij… No napriek tomu sme ich postupne svým hrubym humorom zo satny vytiesnili. Parili sme opravdu vela…. Nejake hubicky zbyly i na nas, kdoz sme s cistou hlavou podavali vykony na javisku. Ve 23:30 pocala ta prava jazda. Z klubu si toho uz moc nepametam. Z razu nastal cas odchodu k Lackovi domu spat. Oba dva naší vodicovia boli na sracku, Lacko bol opity o trocha menej, preto sa ujal jednoho volanta a za druhy si sadla snad jedna z The Dollys… a vyjeli sme. Hned za prvym rohom hlidka policie, stavime, Lacko ani nevyliezal, do digitalu jim nafukal 0.00, ci je nejak uplacal som nepostrehol. Ale isto musel, neboť po nas jiz nic nechteli a to sme mali obidve auta prazska ciesla. Stastne sme dojeli do Zahorskej Bystrice, asi 8 km za Blavou. Dalsie priekvapko (to uz som sa modlil, aby bolo posledne) bolo v podobe pristupovej cesty k domku. Medzi plotiska na cestu sa vlezli jen dva ludia vedla seba, autom sa tam vjet naozaj nedalo…co teraz ? Nosit dve ste metrov tiazke kramy sa nikomu nechcelo, tak sme to proste nechali zavrete v aute cez noc. Mal som velky strach, zda to nezmizi, ale rano bolo vse na svojom mieste. Tomu sme sa naozaj cudovali…Spani bolo kratke a nepohodlne vo spacich pytloch na podlahe, deficit mam ještě v pondelok. Nutno povedat, ze slubene peníze sme nedostali vyplatene cele, manazer Dedek naletl klasickemu vekslackemu triku valuty nakup - predaj, takze jsme vlastne 5.000 ceskych korun dostali ve slovenskych, jakoby sme si je menili na Slovensku, tzn. 5.600 slovenskych korun. Keby oni nam dali honorar v ceskej mene, museli by ve smenarne vyplaznut o vela vyssiu castku, nez 5.600 Sk. U nas sme tie prachy vymenili za 4.200 Kc, coz je akorat na palivo…No, ve zdravi sme sa vratili nazpet bohatsi o nove spoznatky kultury Slovakov. Chce to vela nadzerat a mat pevne nerviska, však ono to nejako dopadne a pak uz to bude celkom parada….

Zapsalo Atletisko, Léta Páně 2004